Zdravím miestnych fanúšikov a fanynky značky Mazda.
Po prečítaní tohto vlákna som pri výbere oleja stále trochu tápal a tak som hľadal i inde. Pritom som natrafil na jeden blog venovaný testovaniu motorových olejov, kde na základe výsledkov získaných týmto testovaním autor predstavuje trochu iný pohľad na vec. Pokúsim sa to v nasledujúcich riadkoch zhrnúť a budem rád za vaše názory.
Nič z toho čo nasleduje nie je z mojej hlavy, jedná sa o rychlé zhrnutie obsahu z tohto blogu:
https://540ratblog.wordpress.com
Ja osobne to všetko vnímam len ako určité vodítko, rozhodne si myslím že ničoho sa netreba držať dogmaticky a treba zohľadňovať i individuálne okolnosti.
Celý blog je vlastne jeden ohromne dlhý a priebežne updatovaný článok. Autor opakovane zdôrazňuje, že svoje tvrdenia zakladá len na vedecky získaných faktoch a ako dôkaz predkladá svoje testovanie vyše 250 rôznych olejov - ich rebríček zostavený na základe výsledkov testovania je jadrom celého blogu. Autor, ktorý vystupuje pod prezývkou 540 RAT, o sebe tvrdí že je strojný inžinier a motorový nadšenec, držiteľ dvoch patentov v USA a v reakcii na jeho testovanie motorových olejov dostal napr. pracovnú ponuku od dodávateľa motorov pre NASCAR, alebo istá olejárska spoločnosť ho chcela najať na miesto pri vývoji a testovaní produktov. Po zadaní "540 RAT" do googlu sa nezdá, že by jeho vierohodnosť niekde spochybňovali.
Dosť bolo rečí, prejdime k veci.
Časti motora, podľa toho akým spôsobom sú chránené olejom, sa dajú rozdeliť na 2 skupiny:
1. Časti kde je pre ochranu kritická sila olejového filmu.
2. Časti kde je pre ochranu kritický prietok oleja.
Začnem od bodu 2 - k tomu, aby bol olej k týmto častiam dodávaný, je zásadnou vlastnosťou tlak motorového oleja. Ten závisí na olejovej pumpe a viskozite oleja. Takže z pohľadu ochrany týchto častí môže byť viskozita oleja zásadná, pretože s nižšou viskozitou klesá i tlak oleja. Príliš nízka viskozita má za následok, že v závislosti ako vysoko sa teplota oleja vyšplhá, môže z niektorých častí olej sťekať tak rýchlo, že systém mazania s tým nedokáže držať krok. To sa však týka hlavne agresívnejšie používaných motorov, pretože s vyššou záťažou sa zvyšuje teplota -> čím je olej teplejší tým je i redší -> a čím je redší tým je nižší jeho tlak.
Na druhej strane je všeobecne známym faktom, že redšie (menej viskózne) oleje rýchlejšie a lepšie prenikajú tam kde majú. To hlavne platí predtým než sa motor plne zahreje, ale i po zahriatí stále platí, že redší olej bude motorom tiecť voľnejšie a ľahšie prenikať do tesných medzier. Rýchlejší prietok oleja má i tú výhodu, že lepšie odvádza teplo od zahrievaných komponentov.
Z vyššie uvedeného tak plynie, že pri výbere optimálneho oleja hrajú rolu 2 protichodné charakteristiky - redší olej ochotnejšie maže a odvádza teplo, ale určitá úroveň hustoty/viskozity je potrebná k dosiahnutiu požadovaného tlaku oleja.
Inak povedané, najlepšie je vybrať čo najredší olej, ktorý však stále poskytne adekvátny tlak i po zahriatí na najvyššie teploty pri ktorých sa bude používať.
To, že mimo tlaku oleja nehrá viskozita pri ochrane ďalších častí veľký význam, je hlavným zistením ktoré testovanie 540 RAT prinieslo. Tlak oleja je len okrajovou témou celého blogu, čomu sa venuje v prvom rade, je zisťovanie sily olejového filmu.
Tým sa dostávam k ochrane častí z bodu 1. Autor blogu dodnes otestoval vyše 250 rôznych olejov, ktoré podrobil záťažovému testu o ktorom tvrdí, že je špecificky navrhnutý aby odhalil limitné schopnosti oleja až k bodu jeho zlyhania. Tento test mu umožnil determinovať silu olejového filmu u každého testovaného oleja, vyjadrenú psi hodnotou (pounds/area in square inches - vyššia hodnota znamená lepší výsledok a lepšiu schopnosť chrániť pred opotrebením).
Toto testovanie ukazuje, že viskozita oleja ani HTHS nehrajú zásadnú rolu v tom, ako dobre dokáže olej chrániť pred opotrebením. V rebríčku zostavenom na základe výsledkov testovania sa dá napríklad vypozorovať, že najlepší z Xw20 olejov je v celkovom poradí na 6. mieste, kdežto z Xw40 (i hustejších) je najlepší až na 15. mieste, pričom do 50. miesta je až 5 rozličných olejov typu Xw20, ale len 2 oleje typu Xw40. Zbytok v top 50 zaberajú už výlučne Xw30 oleje. Oleje Xw50 a hustejšie sú až za nimi (stav k novembru/listopadu 2021).
Samotný rebríček, ktorý i nám môže dobre poslúžiť pri výbere kvalitného oleja, nájdete v časti: The “WEAR PROTECTION RANKING LIST” itself, begins here (doporučujem využiť funkciu Ctrl + F pre rýchly presun k danej časti článku).
Tieto výsledky majú dokazovať, že riedkych olejov sa netreba báť, ale - tu sa treba vrátiť k častiam motora z bodu 2 - za predpokladu že tlak horúceho oleja bude dosahovať akceptovateľných hodnôt. Tento prípad 540 RAT ilustruje na skutočnej skúsenosti s motorom, kde predpísaný 0w16 dosahoval pri meraní len "nižšieho než ideálneho" tlaku.
Konkerétne, podľa 540 RAT, je ideálnou viskozitou v prípade vodou chladených benzínových motorov 5w30 a 0w30 (dá sa prirodzene predpokladať, že to neplatí pre motory, kde výrobca priamo doporučuje hustejšie oleje). Redšie oleje už považuje za nedostatočné z hľadiska potreby udržania primeraného tlaku. A 0w30/5w30 majú byť stále dostatočne riedke na to, aby boli bezpečne používané i v motoroch kde výrobca predpisuje nižšiu viskozitu.
Na druhej strane, používanie olejov Xw40 nemá v motoroch, ktoré to konštrukčne nevyžadujú, žiadny význam. Ako ukazuje testovanie, ani pri vysokej záťaži nemajú o nič lepšiu schopnosť ochrany pred opotrebením (oleje Xw30 a dokonca i Xw20 dosiahli vyššie psi skóre) a naopak prinášajú nevýhody v podobe pomalšieho mazania a odvodu tepla.
Rozhodujúcim prvkom, ktorý dodáva oleju zásadné vlastnosti ochrany, sú aditíva. Nedoporučujú sa však dodatočné aditíva primiešané zvlášť, ale originálne zmesi oleja a aditív, tak ako sú pripravené výrobcami. Pri výbere oleja by preto na prvom mieste malo stáť to, či je kvalitne aditivovaný.
V tejto diskusii sa relatívne často diskutovalo o HTHS. HTHS má poskytovať informáciu, ako je olej schopný zachovávať svoju viskozitu v podmienkach vysokej teploty a vysokej záťaže. 540 RAT podrobil niektoré z olejov testovaniu pri zvýšenej teplote až 163°C. Zistil pri tom, že ochrana pred opotrebením (sila olejového filmu) sa pri rastúcej teplote znižovala u všetkých testovaných olejov podobne, bez ohľadu na ich hodnoty HTHS. Z tohto sa teda zdá, že schopnosť zachovať svoju viskozitu (alias hodnota HTHS) nesúvisí so schopnosťou zachovať silu olejového filmu. A pri ochrane je rozhodujúca práve sila olejového filmu, nie viskozita.
To, že význam HTHS môže byť preceňovaný tvrdí a konkerétnou skúsenosťou dokladá i ďalší človek z prostredia testovania olejov a motorov, a to v tejto diskusii:
https://bobistheoilguy.com/forums/threads/understanding-hths.287273/page-2#post-4725307
Na záver ešte pridám, že 540 RAT nechal v laboratóriu otestovať niekoľko olejov s nájazdom 8000km (tj. jeho preferovaný interval výmeny) na prítomnosť aditív, resp. ich úbytok. Obsah aditív chrániacich pred opotrebením klesol v priemere 24%, detergenty 9%, TBN (antikorozívne) 51%. Pri vyššom než normálnom zaťažení (závody, ťažké bremená, prevažne krátke jazdy, hory...) sa dá očakávať výraznejší úbytok aditív. Samozrejme sa to bude líšiť aj olej od oleja, toto sú priemerné hodnoty.
zřejmě GPF má jiný složení než DPF u dieselu a proto není tak citlivý na výpary ze spáleného oleje
www.topspeed.sk
